Prečo majú Vajnoráci ťažké srdce na Mrvu? Aj za podpis deň pred odchodom

Autor: Martina Hilbertová | 21.8.2020 o 15:33 | (upravené 21.8.2020 o 16:34) Karma článku: 6,68 | Prečítané:  2309x

Na bývalého starostu mnohí Vajnoráci nespomínajú v dobrom. Majú totiž pocit, že v developerských kauzách nedostatočne zastupoval ich záujmy. Proti jeho rozhodnutiam sa vzbúrili v referende. 

Trojnásobný vajnorský starosta a neúspešný kandidát na primátora i župana Ján Mrva v parlamentných voľbách kandidoval na 58. mieste kandidátky vládnej strany OľaNO. So ziskom 3 713 hlasov skončil na 65. mieste a tak sa mu neušla žiadna z 52 poslaneckých stoličiek OľaNO. Nakoniec bude riaditeľom štátneho Úradu geodézie a katastra s platom a náhradami 4900 eur mesačne.

V programovom vyhlásení sa píše, že vláda zavedie transparentný výberový proces, aby boli do funkcií vyberaní ľudia, ktorí majú najlepšie odborné osobnostné predpoklady.

Chrániť záujmy obce a republiky...

Ján Mrva je vyštudovaný geodet. Ako uvádza na svojom webe, po vyštudovaní odboru Geodézie a kartografie na Slovenskej technickej univerzite krátko pôsobil na katastri a potom dlhé roky ako komerčný autorizovaný geodet a kartograf.“ V roku 2006 sa ako 37-ročný stal starostom bratislavskej mestskej časti Vajnory, kde pôsobil do roku 2018. Potom pracoval v manželkinej geodetickej firme. Ona zase pracuje na stavebnom úrade v Rači.

Nie je teda uznávaným odborníkom v oblasti geodézie a kartografie, potrebné vzdelanie však má. Problémom je skôr jeho prax ako verejného funkcionára, ktorého zákonnou povinnosťou bolo ochraňovať záujmy obce a Slovenskej republiky.

Mrva je na svoje pôsobenie vo Vajnoroch hrdý. Výrazne opekneli, aj sa výrazne zadlžili – majú nový park, cyklopruhy, škôlku i kultúrny dom. Tie však stavala firma blízka expokladníkovi SDKÚ, v ktorej kedysi Mrva pôsobil.

Vajnoráci ho však kritizujú za to, že nechránil ich záujmy v kauzách Staré letisko a Lidl. Oba projekty sú plánované na vstupe do Vajnôr, kde denne kolabuje doprava.

Vajnory sú hrdé na svoju atmosféru dediny v meste. Majú 6000 obyvateľov. Po výstavbe na Starom letisku by ich bolo viac ako 20 tisíc.  FOTO: Vajnory dedina v meste.Vajnory sú hrdé na svoju atmosféru dediny v meste. Majú 6000 obyvateľov. Po výstavbe na Starom letisku by ich bolo viac ako 20 tisíc.
FOTO: Vajnory – dedina v meste.

Nápomocný developerom?

V sobotu 8. decembra 2018 prišla viac ako tretina Vajnorákov v historicky prvom referende hlasovať o zmene Starého letiska vo Vajnoroch zo športovej funkcie na výstavbu. Proti hlasovalo 1748 ľudí, teda 96 percent zúčastnených. Referendum iniciovala vajnorská opozícia.

Zmenu Starého letiska na sídlisko už druhé desaťročie presadzujú majitelia pozemku. V septembri 2019 do projektu vstúpilo J&T Real Estate.

Mrvov úrad dal ku zmene súhlasné stanovisko ešte v roku 2014. Tvrdil, že s tým už nemohol nič robiť, lebo ešte za exstarostky Anny Zemanovej (dnes poslankyňa SaS) bola urobená štúdia, z ktorej zmena na sídlisko vyplynula. Štúdiu, samozrejme, dal urobiť majiteľ pozemkov, nie Vajnory.

„Keby som bol nápomocný týmto developerom, tak za 12 rokov to tam už majú postavené a majú tam 50-tisícové sídlisko. My sme to v zmenách a doplnkoch zredukovali na desaťtisíc a budeme radi, keď to bude menej,“ povedal v rozhovore pre SME.

ozemky na vajnorskom Starom letisku sú nevyužívané, v minulosti sa tam zvykla konať šarkaniáda.  FOTO: Vajnory - dedina v mestePozemky na vajnorskom Starom letisku sú nevyužívané, v minulosti sa tam zvykla konať šarkaniáda.
FOTO: Vajnory – dedina v meste

Nič ale Mrvovi neprikazovalo, aby so zmenou nevyužívaného letiska na sídlisko súhlasil. Od roku 2006, kedy bola urobená spomínaná štúdia, sa totiž situácia vo Vajnoroch a okolí výrazne zmenila aj pre rozmach satelitov ako Čierna Voda, kam ľudia dochádzajú hlavne autom.

Kruhový objazd na začiatku Vajnor sa stal najhoršou križovatkou v meste a hlavná dopravná tepna Vajnor Roľnícka jednou z najzaťaženejších ulíc v meste. Aj preto súčasný primátor Matúš Vallo povedal, že treba urobiť novú komplexnú štúdiu, ktorá určí, akú výstavbu ešte Vajnory znesú. Škoda, že vyštudovaného geodeta Mrvu takéto riešenie nenapadlo.

 

Zmena letiska na sídlisko zatiaľ neplatí, keďže balík zmien bratislavského územného plánu ako jednu z posledných iniciatív exprimátora Iva Nesrovnala bývalé mestské zastupiteľstvo neschválilo.

Posledný deň vo funkcii

“Ovocie” však už prináša posledné Mrvovo rozhodnutie vo funkcii – stavebné povolenie pre predajňu Lidlu na začiatku Vajnor. Kataster, ktorému Mrva šéfuje, totiž zrejme už budúci rok bude stavbu zapisovať (viac o kauze čítajte budúci týždeň na portáli Živémesto.sk).

Proti umiestneniu novej predajne pri najhoršej križovatke v Bratislave pritom bolo v referende 1456 Vajnorákov. (Podobný počet predtým zvolil Mrvu za starostu Vajnor.)

Referenda sa zúčastnilo necelých 36 percent dospelých ľudí vo Vajnoroch, čo nie je nadpolovičná väčšina, platné teda nebolo. Ak by si však starosta chcel objednať prieskum verejnej mienky, asi ťažko by našiel väčšiu vzorku.

Lidl chce mať predajňu hotovú do mája 2021. Staré letisko, kde má byť masívna výstavba, sa nachádza oproti nej.  FOTO: ŽIVÉ MESTO

Lidl chce mať predajňu hotovú do mája 2021. Staré letisko, kde má byť masívna výstavba, sa nachádza oproti nej.
FOTO: ŽIVÉ MESTO

Mrva miv článku pre SMEtvrdil, že už bolo po lehote a musel rozhodnúť. Rozhodol v piatok, pričom v sobotu bolo referendum. V pondelok sa ľudia dozvedeli, že hlasovali zbytočne, no a v rovnaký deň Mrva skončil vo funkcii starostu.

Viaceré námietky ľudí z Vajnor si pritom osvojila aj prokuratúra, ktorá ešte v roku 2014 napadla súhlas mesta so stavbou. Nezdalo sa im napríklad, prečo má byť parkovisko na mieste pre zeleň. Keďže exprimátor Milan Ftáčnik protest prokurátora neprijal, problém už dlhé roky riešia súdy.

Aktuálny primátor Matúš Vallo v januári pred rokom vyzval nového starostu Vajnor Michala Vlčeka, aby našiel cestu ako minimalizovať dopady predajne na život obyvateľov v okolí.

“Veď predsa nie je v poriadku, ak investori takýchto projektov sa nezamýšľajú nad tým, ako ovplyvnia kvalitu života v okolí, ak logistická časť objektu je z pohľadových strán orientovaná do obytných priestorov susediacich budov. Alebo ak sú agregáty vzduchotechniky umiestnené tak, že znižujú komfort v užívaní susediacich budov,” uviedol v liste primátor.

Ľudia nechceli, aby im pod oknami premávali zásobovacie autá, hučala vzduchotechnika, svietil reklamný pútač. Tiež sa obávali toho, že Lidl zhorší situáciu na kruhovom objazde pred Vajnormi – najhoršej križovatke v Bratislave. Mrva však ich pripomienky nevypočul.

V OľaNo by sa však mali zaoberať nielen pôsobením Mrvu na stoličke starostu, ale aj otázkou, prečo sa ich kandidát, podporovaný siedmimi politickými stranami bývalej opozície, nestal bratislavským primátorom. Vo voľbách v decembri 2018 skončil na štvrtom mieste s počtom 27 689 hlasov, kým aktuálny primátor Matúš Vallo získal 57 578 voličov.

Príčiny jeho neúspechu boli rôzne, ľudia si všímali jeho prejavy v diskusných reláciách i na sociálnych sieťach. Akého primátora si ľudia vybrali však ukazuje aj postoj oboch kandidátov ku kauzám Lidl a Staré letisko.

  
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Z hry o post generálneho prokurátora nevypadol len Lipšic. Kandidátka sa už črtá

Uchádzači sa môžu do výberu prihlásiť do 9. októbra.

Odborníci porazili Matoviča. Na svadbách bude len 30 ľudí

Nebudem už bojovať za slobodu nezodpovedných ľudí, tvrdí premiér.

Komentár Petra Schutza

Krok do tej istej rieky

Matovič sa musí naučiť diskutovať aj s opozíciou.


Už ste čítali?