Aktuálny vlastník Istropolisu, Immocap Group, v predchádzajúcich dňoch predstavil jeho budúcu podobu. “Hrozí tak, že Bratislava a Slovensko príde o jedno z najvýznamnejších diel povojnovej moderny, vysoko hodnotené nielen v domácich odborných kruhoch, ale aj v zahraničí,” skonštatovala predsedníčka Docomomo Henrieta Moravčíková a poslala ministerke kultúry, primátorovi i starostovi Nového Mesta otvorený list.
Žiada v ňom, aby iniciovali otvorenú diskusiu o budúcnosti Domu odborov, techniky a kultúry s odbornou aj širokou verejnosťou. (viac nižšie)
Stavba štvrťstoročia
Dom odborov začali stavať v časoch socializmu, kedy štát investoval do reprezentatívnych budov. Prípravy trvali celé štvrťstoročie. “Súčasná podoba komplexu je výsledkom 25-ročného procesu kryštalizovania a viacerých etáp realizácie prebiehajúcich od roku 1968,” uvádzajú odborníci z Docomomo.
Čistá, kultivovaná moderná forma, veľkorysé vnútorné priestory a potenciál Istropolisu byť dôstojným kongresovým a kultúrno-spoločenským centrom, ktoré mestu chýba, ostali podľa odborníkov nedocenené.
FOTO: ARCHÍV
Súťaž na Dom odborov a techniky v Bratislave bola vypísaná na jeseň roku 1956. Mladí architekti Ferdinand Konček, Iľja Skoček a Ľubomír Titl, ktorí sa podieľali na budovani modernej Bratislavy, vypracovali viac návrhov a spomedzi 25 súťažiacich získali tri najvyššie ocenenia.
Mramor od Fidela
“Keďže odbory mali financie, dovolili sme si takú drzosť, že sme navrhli na obloženie sivý carrarský mramor,” spomínal v rozhovore pre Hospodárske noviny jeden zo spoluautorov Ľubomír Titl.
Do talianskej Carrary, z ktorej pochádzal aj mramor na jednu z najslávnejších sôch Michelangelovho Davida, vyslali človeka, ktorý dohodol cenu. “Potom sme k tomu sedeli a tu sa jeden z komisie postavil a pýta sa: a kde je započítané clo a dovoz toho kameňa? Tak šéf komisie chytil papiere, hodil ich na stôl a hovorí – tak a nebude nič,” dodáva Titl.
Slovenský mramor nechceli, vraj potrebovali niečo trvanlivejšie. Dohodli teda obchod s Kubou, kam vyvážali stroje a naspäť sa lode vracali prázdne. Hovorí sa, že mramor nakoniec vtedajší kubánsky diktátor Fidel Castro spriatelenej komunistickej krajine daroval.
Po prípadnom búraní by však mramor na smetisku skončiť nemal. Súčasný vlastník Istropolisu, Immocap Group pre portál Živé mesto uviedol, že ho chce využiť po tom, čo prejde technickým auditom.
Mramor od Fidela mal vydržať stáročia.
FOTO: ARCHÍV
Krátka sláva
V plnej prevádzke bol Dom odborov podľa združenia Docomomo od roku 1981.
“V deväťdesiatych rokoch bola prevádzka postupne utlmovaná a údržba minimalizovaná. Nebol pružne adaptovaný na plnohodnotné mestské kultúrne a kongresové centrum, na čo spĺňa predpoklady,” myslia si odborníci zo združenia.
Miestnosti pre techniku v Istropolise.
FOTO: ARCHÍV
Pred 20 rokmi bolo v Istropolise jedno z najmodernejších kín v meste, vybavené moderným dolby stereo systémom. V budove, patriacej Jednotnému majetkovému fondu odborových organizácií, sídlili viaceré firmy i združenia. Neskôr bola veľká sála využívaná na rôzne podujatia, koncerty domácich i zahraničných popových hviezd, zborov, súborov ako Lúčnica, Technik. V poslednej dobe aj na predvolebné kortešačky.
Konali sa tam aj rôzne “výpredajové” akcie lacného textilu.
V Istropolise od roku 1998 fungovalo muzikálové Teatro Gedur, ktoré sa v roku 2004 premenovalo na Teatro Wüstenrot. Sídli tam dodnes, no od marca je zavreté kvôli koronavírusu.
Istropolis tiež bol 26 rokov domovom Radošinského naivného divadla, ktoré sa odtiaľ odsťahovalo v roku 2015 pre zlé podmienky ako kúrenie a klimatizácia. Tú totiž má len veľká sála, kde sa hrajú muzikály.
Veľká sála.
FOTO: ARCHÍV
Bude náhradou za PKO?
V roku 2005 bratislavskí poslanci rozhodli, že mesto komplex kúpi za 150 miliónov korún (dnes necelých päť miliónov eur) ako náhradu za PKO, pod ktorým predali pozemky. Zrekonštruovať ho plánovali za ďalších 90 miliónov korún (tri milióny eur). O pär dní neskôr však podľa SME vedenie mesta priznalo, že vie o iných kupcoch, ktorí by zaň dali aj 200 miliónov eur, pričom znalecký posudok bol na 340 miliónov eur.
V roku 2017 sa opäť začalo hovoriť o jeho predaji. Záujemcov i podmienky predaja tajili, upozornilo SME. Nakoniec budovu predali spoločnosti Immocap Group, ktorá vybudovala aj neďaleké nákupné centrum Centrál a zrekonštruovala podchod na Trnavskom mýte.
“Vymazanie tohto diela z mapy mesta znamená vymazanie dôležitej historickej etapy a podstatnej súčasti identity mesta. V Bratislave sa už nesmie opakovať to, čo sa stalo PKO,” napísalo združenie Docomomo vlani v apríli.
Budovy PKO predalo bývalé vedenie mesta za symbolické euro, hoci boli poistené na dva milióny eur, náhradu zaň nemá. Firma Henbury Development za pozemky pod ním zaplatila štyri milióny eur a ďalšie štyri jej bývalí mestskí poslanci na návrh exprimátora Iva Nesrovnala odpustili.
Zanedbanú údržbu je vidieť.
FOTO: ARCHÍV
Postavia nový za 60 miliónov?
Hoci Istropolis môže pôsobiť opustene, v súčasnosti v ňom funguje množstvo prevádzok, napríklad Teatro Wüstenrot (od roku 2004), tanečná škola, optika, viacero firiem.
Vedenie mesta chce, aby v ňom zostala zachovaná kultúrna funkcia – veľkokapacitná sála a celkový polyfunkčný charakteru s aktívnym parterom. Primátor Matúš Vallo to povedal v máji zástupcom developera a architektom. Tí sa rozhodli pôvodnú sálu pre 1200 ľudí nahradiť novou s kapacitou 3000 miest na sedenie, so státím až 5000.
Nie je vylúčené, že na jeho výstavbu prispeje aj vláda, ktorá na nové národné kultúrne a kongresové centrum schválila uvoľnenie 60 miliónov eur – do roku 2026. Dohoda, či pôjde o Istropolis, alebo inú o budovu, však zatiaľ nie je.
