Novej riaditeľke ZOO vyčítajú, že je architektka

Autor: Martina Hilbertová | 16.7.2020 o 7:44 | (upravené 16.7.2020 o 7:50) Karma článku: 10,00 | Prečítané:  3573x

Ona však takmer 20 rokov navrhuje výbehy pre zvieratá v zoo s cieľom, aby čonajviac pripomínali ich prirodzené prostredie. Do Bratislavy sa chystá vrátiť zo Seattlu, kde žila od skončenia školy. 

Vedenie bratislavskej zoo sa bude meniť po 30 rokoch. Nastupujúca riaditeľka JÚLIA HANULIAKOVÁ sa teraz chystá na sťahovanie, pretože od skončenia vysokej školy žila v Seattli, kde pôsobila ako dizajnérka pre zoologické záhrady po celom svete. Konkurz na post riaditeľky vyhrala s výrazným náskokom s ambíciou estetickej, ale aj etickej reformy zoologickej záhrady. Jej protikandidát Jaroslav Pokorádi, ktorý skončil druhý v poradí, ju obvinil z plagiátorstva, že okopírovala plán rozvoja bratislavskej zoo i neodbornosti, lebo je architektka. Tieto slová by však možno nepovedal, ak by si prečítal jej životopis.

Júlia Hanuliaková je rodená Bratislavčanka. Vraví, že zoologické záhrady ju zaujímali od detstva a často o nich doma diskutovali. Počas dospievania, keď si začala vytvárať názor na svet, však bola proti nim.

“Pripadalo mi nezmyselné, prečo držíme zbierku exotických zvierat v podmienkach, ktoré sú menej ako ideálne,” povedala pre portál ŽIvé mesto. V tom čase sa stala dobrovoľníčkou Slobody zvierat. “Aj keď teda hlavne kvôli tomu, aby som mohla pracovať v útulku,” priznáva. Chodila tiež podporovať protesty Greenpeace proti kožuchom a ďalším výrobkom so zvierat.

Zvieratá ako klienti

Prihlášku si však dala na architektúru (1999 – 2002), kde najprv študovala ekologickú a experimentálnu tvorbu a potom pamiatkovú ochranu. Aj keď to tak nevyzerá, súvis s jej dnešným povolaním to má. “Vytvárala som si portfólium ekologickej a experimentálnej architektúry. Štúdiom prístupov, ako sa stavali stavby v minulosti, sa môžeme veľa naučiť, lebo naši predkovia pracovali so zdrojmi, ktoré boli miestne a trvalo udržateľné,” vysvetľuje.

Na konci štúdia sa prihlásila na stáž v UNESCO. Dostala sa do Seattlu, kde pracovala v National Park Service a stretla sa s ľuďmi, ktorí navrhujú zoologické záhrady. A bolo rozhodnuté, najbližších 12 rokov pracovala v rôznych firmách, ktoré sa špecializovali na zoologických klientov a v roku 2012 si otvorila svoju vlastnú – Zoo Design Inc.

Navrhovala výbehy a biodomy aj pre medvede, lemury, tigre, vlky, levy, šimpanzy či divé soby v zoologických záhradách v Britskej Kolumbii, Kalifornii, Georgii, Talinne, Dubline, Ljubljane, Berlíne, Moskve, Manitobe i Zimbabwe. Je tiež spoluautorkou strategických dokumentov WAZA (Svetovej asociácie zoologických záhrad a akvárií) v oblasti ochrany
a dobrých podmienok pre chov zvierat (Animal Welfare Strategy a Conservation Strategy).

Takto sa rodia nové zoo projekty.
FOTO: archív Júlie Hanuliakove
j

Tak sa dostala aj k práci pre bratislavskú ZOO. Oslovila ju riaditeľka Miloslava Šavelová, aby im pomohla s koncepciou rozvoja bratislavskej zoo na roky 2016 až 2018. Výsledkom spolupráce bol aj nový výbeh pre vlky, ktorý bol otvorený v roku 2018 a o rok neskôr aj ocenený.

  • Ocenenia:
  • 2011 – Cena AZA za najlepšiu expozíciu otvorenú v USA 2011: Polar Frontier, Columbus ZOO, Ohio, USA (pod hlavičkou PJA Architects and Landscape Architects)
  • 2019 – Cena Bílý Slon za najlepšiu expozíciu, otvorenú v Českej republike a Slovenskej republike 2017 – Výbeh a budova ošetrovateľov, pavilón vlkov, Bratislava ZOO, 2018

Konkurz o štvrtej ráno

V máji minulého roku, po tom, čo jej návrh výbehu pre vlky ocenili cenou Biely Slon, o nej vyšiel článok, v ktorom spomenula, že riaditeľovanie v ZOO Bratislava by to bolo dobrou príčinou, aby sa vrátila na Slovensko. Netušila, že už o rok sa ňou stane naozaj. Ozvalo sa jej totiž pár ľudí zo Slovenska s tým, že primátor Matúš Vallo robí konkurzy na všetkých riaditeľov mestských podnikov.

“Skontaktovali ma kamaráti, ale aj ľudia, ktorých som nepoznala. Tak som si povedala, tak kedy, ak nie teraz, a rozhodla som sa, že sa prihlásim,” vysvetľuje.

Konkurz sa konal 19. júna. Keďže Hanuliaková žije v Seattli aj v súvislosti s opatreniami, súvisiacimi s koronavírusom, neprišla osobne. Na otázky výberovej komisie a pozorovateľov odpovedala o štvrtej hodine ráno. Jej projekt najviac nadchol členov komisie, ktorí dlhodobo pôsobili ako ochranári a aktivisti.

 

Projekt? Aby boli všetci spokojní

“Je to fantastický, zaujímavý problém a preto ma to lákalo,” vysvetľuje Hanuliaková svoju motiváciu stať sa riaditeľkou. Podľa nej sú v zoologickej záhrade tri skupiny, ktoré treba uspokojiť. “V prvom rade sú to zvieratá, lebo oni sú ZOO nedobrovoľne a ich vzťah k svojmu výbehu je najdôležitejším v ich živote. Máme zodpovednosť vytvoriť pre nich čo najlepšie podmienky,” hovorí Hanuliaková.

“Taktiež musíme prilákať a dobre sa postarať o našich hosti, nadchnúť a inšpirovať návštevníkov k láske k prírode,” pokračuje. Treťou skupinou sú podľa nej zamestnanci, pre ktorých tiež treba vytvoriť dobré podmienky.

Návštevnosť bratislavskej zoo ukazuje, že ľudia sa o ňu začali výraznejšie zaujímať po tom, čo v rokoch 2006 a 2009 otvorila nové pavilóny šeliem a opíc. Jej veľká časť je však zastaraná, urgentné je sťahovanie medveďa, ktorý je v betónom výbehu už od roku 1960, kedy otvorili bratislavskú zoo.

Návštevnosť ZOO Bratislava:

rok 2019: 315 tisíc

rok 2009: 278 tisíc

rok 2006: 237 tisíc

rok 2002: 144 tisíc

Zvýšenie návštevnosti je pre Hanuliakovú kľúčové, keďže na otvorenie nových výbehov potrebuje zoologická záhrada viac peňazí. “V súčasnosti ZOO funguje s rozpočtom okolo 2,4 milióna euro. Vlastne príjmy sa pohybujú okolo 1,5 milióna,” uvádza v projekte Hanuliaková.

“Ak je súčasná návštevnosť ZOO okolo 300,000 ľudí a každý by zaplatil len o 1 euro viac na vstupenke a minul o jedno euro viac na občerstvení, ZOO by mala ďalších cca 600 000 eur na prevádzku, ktoré doteraz nemala,” ráta nastupujúca riaditeľka. Založiť však chce aj Spoločnosť priateľov ZOO, skupinu darcov s exkluzívnym prístupom k VIP programu organizovanému ZOO, ako sú výlety, plesy, kultúrne akcie v ZOO, prednostný prístup k informáciám o dianí v ZOO, sprevádzanie po ZOO pani riaditeľkou, a podobne.

Chce tiež zriadiť darcovský fond, kde by si ZOO ako keby “sporila” na dôchodok a úroky investovala do svojho rozvoja.

Nová riaditeľka nastupuje 1. októbra. Ako chce zmeniť bratislavskú ZOO, jej plány aj s fotkami a vizualizáciami si prečítajte v rozhovore.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Ponuka je nižšia ako vlani. Kde sa dá na brigádach najlepšie zarobiť

Vyššia konkurencia zmrazila alebo dokonca znížila mzdy.

Komentár Petra Schutza

O Kiskových pohrobkoch

Za ľudí nepotrebuje len vymeniť lídra, ale urobiť zásadný prelom.


Už ste čítali?